Ak chce byť EÚ uznaná ako skutočný geopolitický aktér, posilnenie našej vnútornej jednoty nebude stačiť. Musíme tiež prehodnotiť náš strategický kompas, koherentnejšie využívať naše politické a hospodárske nástroje a účinnejšie identifikovať nielen riziká, ale aj príležitosti. Preto som už od začiatku svojho mandátu argumentoval, že Európa musí prehĺbiť svoje väzby s krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku.

Ak chceme dosiahnuť kvalitatívny skok, ktorý potrebujeme, budeme musieť posilniť politický dialóg na najvyššej úrovni. Aby sme však zabezpečili dôveryhodnosť nášho úsilia, musíme dokončiť aj modernizáciu existujúcich dohôd o pridružení s Mexikom a Čile, podpísať prerokovanú dohodu nasledujúcu po Dohode z Cotonou s africkým, karibským a tichomorským spoločenstvom, ratifikovať dohodu o pridružení s krajinami Strednej Ameriky a dokončiť dohodu medzi EÚ a Mercosurom.

Hoci obchod zohráva dôležitú úlohu vo všetkých týchto dohodách, ani jednu z nich nemožno považovať len za obchodnú dohodu. Najzložitejšie z nich je dohoda s Mercosurom, o ktorej rokujeme už viac ako dve desaťročia. Podľa jedného tanga je dvadsať rokov nič, v tomto prípade je to ale príliš dlho.

Minulý mesiac som mal počas návštevy Južnej Ameriky možnosť stretnúť sa s vedúcimi predstaviteľmi Argentíny, Paraguaja a Uruguaja, ktorý v súčasnosti zastáva rotujúce predsedníctvo združenia Mercosur. Nedávno som zablahoželal novému brazílskemu prezidentovi Luizovi Ináciovi Lulovi da Silvovi k jeho zvoleniu. Stredobodom všetkých týchto rozhovoroch bola dohoda medzi EÚ a Mercosurom. Snažil som sa týmto vedúcim predstaviteľom tlmočiť, že politická vôľa dokončiť túto vzájomne prospešnú dohodu je veľmi silná.

Je pravda, že slovo „strategický“ sa používa príliš často. Ale v prípade dohody medzi EÚ a Mercosurom nemôže byť výstižnejšie. Zatiaľ čo niektorí by boli proti – odvolávajúc sa na existenciu protichodných záujmov – existujú presvedčivé argumenty pre dokončenie tejto dohody.

Po prvé, dohoda medzi EÚ a Mercosurom je oveľa viac než len obchodná dohoda. Ide o hlboko politický nástroj, ktorý by prostredníctvom rozvoja dialógu a spolupráce spečatil strategickú alianciu medzi dvoma regiónmi, ktoré patria z hľadiska záujmov a hodnôt k najužšie prepojeným na svete a ktoré majú podobnú predstavu o tom, aké spoločnosti chceme.

Okrem toho na oboch stranách Atlantiku sa snažíme posilniť našu strategickú autonómiu a zlepšiť našu hospodársku odolnosť znížením nadmerných závislostí. Autonómia však neznamená izoláciu. Znamená skôr diverzifikáciu hodnotových reťazcov, čo si zase vyžaduje spoluprácu so spoľahlivými hospodárskymi a politickými partnermi.

Spojením dvoch najväčších obchodných blokov na svete – s celkovým počtom obyvateľov viac ako 700 miliónov – by dohoda medzi EÚ a Mercosurom bola najväčšou obchodnou dohodou, ktorú kedy EÚ uzavrela. Bola by to aj prvá komplexná obchodná dohoda Mercosuru, ktorou by sa posilnila integrácia zoskupenia.

Spoločné pravidlá by otvorili dvere medzi našimi veľkými trhmi a vytvorili by skutočné príležitosti pre podniky na oboch stranách, čím by sa podporilo vytváranie kvalitných pracovných miest v Európe a Latinskej Amerike. Naše hospodárske situácie nie sú symetrické a preto by sa podľa dohody obchod otváral postupne, čím by sa príslušným odvetviam poskytol čas na modernizáciu a dosiahnutie konkurencieschopnosti.

Krajiny Mercosuru chcú viac vyvážať do Európy, ale zároveň sa chcú vyhnúť tomu, aby sa z nich stali len vývozcovia surovinových zdrojov. Majú v úmysle rozvíjať svoju výrobnú a vývoznú kapacitu, zvyšovať hodnotu prírodných zdrojov prostredníctvom inovácií a technológií a zároveň dodržiavať prísne sociálne a environmentálne normy.

Tretím argumentom pre dohodu medzi EÚ a Mercosurom je jej potenciál pokročiť v opatreniach v oblasti klímy a ochrany životného prostredia. Politická dohoda, ktorú EÚ a Mercosur dosiahli v roku 2019, bola v skutočnosti jednou z prvých svojho druhu, ktoré obsahovali odkaz na Parížsku dohodu o zmene klímy. V Európe však existujú pochybnosti o hĺbke tohto záväzku, najmä vzhľadom na zrýchľujúce sa odlesňovanie v Amazónii v posledných rokoch. Niektorí v Európe tvrdia, že jedinou dôveryhodnou cestou vpred by boli autonómne právne predpisy EÚ. Nemôžeme sa však izolovať a zároveň zmeniť svet. Náš regulačný rámec musí sprevádzať intenzívnejší medzinárodný dialóg a spolupráca zameraná na objasnenie spoločných záväzkov a budovanie udržateľnejších hodnotových reťazcov.

Zvolený prezident Lula jasne vyjadril prianie brániť brazílsku demokraciu, vyliečiť rany svojej spoločnosti, presadzovať sociálnu spravodlivosť, podporovať hospodárstvo a zároveň riešiť zmenu klímy a odlesňovanie v Amazónii. Dohoda s EÚ by podporila toto úsilie tým, že by umožnila výmenu poznatkov, zlepšila normy, posilnila ochranu životného prostredia a udržateľné spôsoby výroby. Európska strana navrhne dodatočný nástroj, v ktorom sa upresnia naše spoločné záväzky v oblasti environmentálnej udržateľnosti.

Napokon, dohoda medzi EÚ a Mercosurom nie je koniec, ale začiatok. Predstavuje začiatok spoločnej cesty a vytvára inštitucionálny rámec potrebný na uľahčenie spolupráce v širokej škále oblastí spoločného záujmu, od ochrany ľudských práv a udržateľného rozvoja až po reguláciu digitálneho hospodárstva a boj proti organizovanej trestnej činnosti. Táto dohoda posilní naše vzťahy, a to nielen medzi vládami a inštitúciami, ale aj medzi poslancami parlamentov, občianskou spoločnosťou, podnikateľmi, študentmi, univerzitami, vedcami a tvorcami.

Nastal čas opustiť krátkodobé taktiky. Vo svete gigantov predstavujú EÚ a Mercosur spolu len 10 % svetovej populácie a 20 % svetového HDP. Ak chcú mať Európa a Mercosur vplyv, obchodná dohoda medzi EÚ a Mercosurom je strategickou nevyhnutnosťou. Brazílske predsedníctvo Mercosuru a španielske predsedníctvo EÚ, ktoré sa začne v druhej polovici roka 2023, ponúkajú skvelú príležitosť dodať vzťahom medzi EÚ a Mercosurom potrebný impulz.